O fotkách - z Kosova

Doteraz tu bol blog ako fotky o niečom

no dnes to bude
niečo o fotkách.

Práve som sa vrátil z bratislavského Artfora, kde dokumentarista Andrej Bán predstavil svoju novú knihu Kosovo.

Podľa očakávania - jedinečný zážitok a pre mňa nesmierne obohacujúca diskusia (vedená Jurajom Kušnierikom) za účasti britského veľvyslanca na Slovensku, Michaela Robertsa, v ktorej sa prelínali témy utrpenia a ľudskosti, politických (ne)riešení a fotenia.


Textu je pomenej, Andrej dokumentuje obrazom, ktorý je v dobe informácií priamočiarejší, rýchlejší a dáva priestor aj listujúcemu (ne)čitateľovi na interpretáciu a vlastné precítenie obsahu. "Článok v novinách prežije deň, v časopise má životnosť týždeň, kniha umožňuje pretrvanie výpovede."
Snáď sa tieto obrázky dostanú aj takto medzi ľudí a prehĺbia plytčinu narýchlo podávaných palcových titulkov a prefiltrovaných skreslených komentárov.

Ku knihe a fotkám sa ešte vrátim, keď si ju kúpim (určite čoskoro). Škoda, že až v troleji domov sa mi v hlave naformulovala otázka, ktorú by som chcel Andrejovi položiť. Takže, Andrej, keď si môj blog prečítaš.. :-) odpovedz mi, prosím do fóra:

Foťák je bariéra, kradne dušu, atmosféru, intimitu, ...
Ako fotiť ľudí, často trpiacich, prežívajúcich niečo hlboké - aby sa fotograf necítil ako Japonec v Disneylande? Aby zapadol, nerušil a mohol tak zdieľať svoj pohľad na svet?

Tipy a triky do fóra :-)

Návrat

do doby jablkovej

skončila niekedy pred rokmi

s chalanmi obhrýzame strom za stromom
jediné jabko nedostáva šancu dozrieť

dnes hnijú na zemi

zvedavý jedno zdvihnem a uhryznem z tej ešte dobrej strany
plná chuť zaiskrí na jazyku, orgazmus pohárikov na podnebí
ako kedysi

jabká sa nezmenili
čo teda?

Pozri

každá slza labute vyvolá maličké tsunami

nepatrný, chvíľkový záchvev
povrchu

trvalo znekľudní
vnútro

tak nebuď labuť

ľúbim ťa

Doma I.

bojnice, mama s dodim a naše tradičné koliečko v prírode

ihriskom, popri cintoríne, dolu do kúpeľov
cez lúky hore na kalváriu a k vendelínkovi
okolo zoologickej a chatiek zas späť na námestie a domov

tento víkend je extra fotogenický
a to mi stačí
to som ryba vo vode

v takéto pekné soboty sa bojnice hmýria zatúlanými nevestami
nájdeš si niekoho?

nad lúkami

skúšam zopár portrétoviek

náš živý rodostrom
ja fotím, Tina je v Sheffielde, viem - mali by sme sedieť na konároch :-)

hry slnka s listami

jazyka s chuťami

viac jabĺk

ešte viac!

jabĺk toľko, že by jeden neobral
veci, čo sú zadarmo chutia najvzácnejšie.. teda.. aspoň mne

impresie z ešte čerstvého fotostretka
obraz venujem maliarom, ktorých docenia po smrti

= sebe? :-)

v zámku

a podzámčí

máme tiež čakajúce lavičky

a naša nevesta sa už dočkala

zákazu zastavenia

najkrajšie a najpevnejšie hradby sú v bojniciach

aj tie osobné ...

tie najmä

Dobré znamenie

keď sa zvedavá budúcnosť príde pozrieť

ako to celé začínalo
ako sa jej dva životy splietli v jeden

a vykročili

Perfektná fotka vzniká

jednoducho

::1::

::2::

::3::
... a prekvapivo nudne

a vlastne vôbec neviem, či je perfektná, iba to tuším
počkám si kým ju Tomáš prihlási do súťaže a potom si ju pozrieme

a o čom premýšľal ten býček, keď sa otočil
to zostane tajomstvom

Sezóna jesenných fotiek

prišla a ušla za dva dni. Našťastie, foťák bol poruke

v správnom čase na správnom mieste

a s najsprávnejšími ľudkami

ktorí mi zavadzali v krajine presne tak, ako to mám rád

lebo potulky hoc aj rajom stoja za prd bez tých správnych ľudí

ako ešte bolo na 2. HIKING fotostretku v Oraviciach (10-12.10.)
sa dočítate
tu

Život budov

... na periférií končí pomaly, dostratena...

no beda, keď sa periféria stane centrom a vražda strieda vraždu

staré mizne bez ľútosti

aby malo kde vyrásť nové, modernejšie, vyššie, ešte vyššie, lesklejšie, klimatizovanejšie
inteligentnejšie, multifunkčnejšie

a kto by si už dnes otváral okno na nádych?

stačia nám windows

Ročné obdobia

Dnes len taká haluška :-)

Ktoré je vaše obľúbené ročné obdobie? Pre mňa je to vždy to, ktoré neomylne prijde po jednom z ostatných troch. A ich striedanie sa nikdy nekončí.

Paráda, že žijeme v miernom pásme, no nie?

On the road '03

Upršaný večer dlhočizného týždňa. Konečne doma, Selector končí a tak hrabem z poličky dáke CD. Vygúľa sa na mňa jedno ...

... fotky ...
... a v nich oceány nostalgie.

Kartónový domček na 70-tej-x-tej ulici. Maja, Janka, Lucka, Kajo, Peťo a ich vyplazené jazyky hektickému letu, odchádzajúcemu
z Oušn sity.

Meníme ho za Pontiac Montanu, kusisko amerického železa, kam sa k nim máme pomestiť ešte ja s Palim, sedem trekšportov, bugiboard, kartóny piva a pepsiny, čínske polievky - 10 za dolár, gitara, foťáky, plavky, ...

a po 3 mesiacoch robotania, plážovania a parties prichádza to, čo je v USA najsexi

roadtrip

rozpálený koridor diaľnice donekonečna
a Bay Bridge ako úhor - most do tunela, z tunela na most

cesta, ktorá je cieľom

smoke on the water a hotel california
bye-bye miss american pie
a dream of californication

konečne Orleans, hoc' siedmi na dvoch posteliach, bazén je tu len pre nás

a že prší, who cares?
takto prší sloboda

a rýchlo do mesta pulzujúceho v lascívnych rytmoch trúbky

tancujúceho vo vodách mississippskej delty
farebného ako reagge

pred karnevalom noci štipka štýlového relaxu

masky, woodoo a Bourbon Street
konečne pivko na ulici a bez sáčku

a zvesela, vysmiati aj cez cmiter (že Jani?:)
až k Fľakatej Mačke


ku ktorej by sa hodilo skôr videjko
a hlavne audijko



ale ten zúfalý striptíz o podnik ďalej už nestál ani za fotku

a opäť on the road
oceľovou krajinou

ou
plnou krokodílou
(alebo sú to aligátory?)

a dospávka v pontiaku

a piknik v zálive

mexickom

aj obávaný nočný Mobile = city of crime

a klíma na plné pecky

uspáva..
kým nás nezobúdza slnko, vychádzajúce spoza obrých floridských prasličiek
tak toto je JUH

a kýble vanilkovej kávy z benzínky
small size, please - pollitrová mi stačí
a papindu si nenavyberáš

Miami!
Luxusnejšie pláže, luxusnejšie kabriolety
luxusnejšie šte.. baby

a Karčiho paparazzovanie

večerná jam session na streche hotela

s nočnou afterparty na izbe
prvýkrát za leto bordel neupratujeme, ale sami robíme

a moja klasika "kto vstáva na východ slnka?!"
prvý a poslednýkrát v živote všetci do nohy

voda je teplá a hustá ako med
po 22 rokoch sa vraciam do placenty

noc dospíme na pláži, s patričnou hrdosťou

ktorá z vás je Jonathan Livigstone?

a ešte ďalej! ďalej na Keys, highway #0

až po ten najzápadnejší, kam už dovonia Kuba

až tam, kde sú západy slnka slávnosťou

Key West
s takmer súkromnou lagúnou za 2 dolce

ktorá nás celkom dostala



a my zas dávame dole US Army
priamo na ich základni papajú piesok
zo slovenských smečov (vďaka Pali:)

až kým sa nezjaví velenie a nepozametá nás
a hlavne ich :-)

tak good bye, stand by, Sunshine State

berieme si piesok na nohách a tvoje slnko v duši

tečúc v koryte diaľnice naspäť na sever

ani sme neodišli, už snívame o návrate

a útek pred vášnivou Isabel, staršou sestrou ešte vášnivejšej Katriny
stíhame len tak-tak

11 - 17.september 2003
iba týždeň - a možno práve ten najplnší môjho života

výnimočné sú chvíle, keď nitky priateľstva slobodu neškrtia
ale ťahajú do výšok a dávajú jej zmysel

o sedem dní tie nitky trháme

ale ľahký návyk na ten pocit je vo mne aj po piatich rokoch

ďakujem :-)

fotky a videá: Janka, Peťo, Karol