štvrtok 2. októbra 2008

On the road '03



Upršaný večer dlhočizného týždňa. Konečne doma, Selector končí a tak hrabem z poličky dáke CD. Vygúľa sa na mňa jedno ...
... fotky ...
... a v nich oceány nostalgie.


Kartónový domček na 70-tej-x-tej ulici. Maja, Janka, Lucka, Kajo, Peťo a ich vyplazené jazyky hektickému letu, odchádzajúcemu
z Oušn sity.



Meníme ho za Pontiac Montanu, kusisko amerického železa, kam sa k nim máme pomestiť ešte ja s Palim, sedem trekšportov, bugiboard, kartóny piva a pepsiny, čínske polievky - 10 za dolár, gitara, foťáky, plavky, ...

a po 3 mesiacoch robotania, plážovania a parties prichádza to, čo je v USA najsexi

road
trip

rozpálený koridor diaľnice donekonečna
a Bay Bridge ako úhor - most do tunela, z tunela na most

cesta, ktorá je cieľom




smoke on the water a hotel california
bye-bye miss american pie
a dream of californication

konečne Orleans, hoc' siedmi na dvoch posteliach, bazén je tu len pre nás

a že prší, who cares?
takto prší sloboda


a rýchlo do mesta pulzujúceho v lascívnych rytmoch trúbky

tancujúceho vo vodách mississippskej delty
farebného ako reagge

pred karnevalom noci štipka štýlového relaxu

masky, woodoo a Bourbon Street
konečne pivko na ulici a bez sáčku

a zvesela, vysmiati aj cez cmiter (že Jani?:)
až k Fľakatej Mačke


ku ktorej by sa hodilo skôr videjko
a hlavne audijko




ale ten zúfalý striptíz o podnik ďalej už nestál ani za fotku

a opäť on the road
oceľovou krajinou

ou
plnou krokodílou
(alebo sú to aligátory?)

a dospávka v pontiaku

a piknik v zálive

mexickom

aj obávaný nočný Mobile = city of crime

a klíma na plné pecky

uspáva..
kým nás nezobúdza slnko, vychádzajúce spoza obrých floridských prasličiek
tak toto je JUH

a kýble vanilkovej kávy z benzínky
small size, please - pollitrová mi stačí
a papindu si nenavyberáš

Miami!
Luxusnejšie pláže, luxusnejšie kabriolety
luxusnejšie šte.. baby

a Karčiho paparazzovanie

večerná jam session na streche hotela

s nočnou afterparty na izbe
prvýkrát za leto bordel neupratujeme, ale sami robíme

a moja klasika "kto vstáva na východ slnka?!"
prvý a poslednýkrát v živote všetci do nohy

voda je teplá a hustá ako med
po 22 rokoch sa vraciam do placenty

noc dospíme na pláži, s patričnou hrdosťou

ktorá z vás je Jonathan Livigstone?

a ešte ďalej! ďalej na Keys, highway #0

až po ten najzápadnejší, kam už dovonia Kuba

až tam, kde sú západy slnka slávnosťou

Key West
s takmer súkromnou lagúnou za 2 dolce

ktorá nás celkom dostala



a my zas dávame dole US Army
priamo na ich základni papajú piesok
zo slovenských smečov (vďaka Pali:)

až kým sa nezjaví velenie a nepozametá nás
a hlavne ich :-)

tak good bye, stand by, Sunshine State

berieme si piesok na nohách a tvoje slnko v duši

tečúc v koryte diaľnice naspäť na sever

ani sme neodišli, už snívame o návrate

a útek pred vášnivou Isabel, staršou sestrou ešte vášnivejšej Katriny
stíhame len tak-tak


11 - 17.september 2003
iba týždeň - a možno práve ten najplnší môjho života

výnimočné sú chvíle, keď nitky priateľstva slobodu neškrtia
ale ťahajú do výšok a dávajú jej zmysel

o sedem dní tie nitky trháme
ale ľahký návyk na ten pocit je vo mne aj po piatich rokoch

ďakujem :-)

fotky a videá: Janka, Peťo, Karol

Žiadne komentáre: